fotografie a umenie

Tohtoročný bratislavský Mesiac fotografie uvádza hneď dve výstavy s dobovou propagandou. Prvá z nich – veľká výstava ruskej fotografie do roku 1940 –ju ukazuje priamo z jej kolísky. Fotografická propaganda zažila najväčší rozmach po boľševickom prevrate roku 1917 a zohrala významnú historickú úlohu pri budovaní ekonomicky zaostalého cárskeho Ruska. Obraz rozvíjajúcej sa krajiny formovali poprední ruskí intelektuáli a dokumentaristi – Rodčenko, El Lisickij, Dmitrijev, Šajchet a ďalší. Propaganda tu mala aj má pozitívnu konotáciu.
 

Druhá výstava, inštalovaná v Galérii Univerzitnej knižnice, má na rozdiel od predošlej význam nielen historický, ale najmä spoločenský a priamo sa dotýka našej minulosti. A nielen to. Svojím vizuálnym jazykom je možno až príliš súčasná. Zobrazuje nacistickú propagandu vojnového Slovenského štátu. Kurátorka Bohunka Koklesová ju zostavila z dochovaných materiálov Slovenského národného archívu .
 

Výstava je delená tematicky a doplnená krátkymi textami vysvetľujúcimi historický kontext: prvý celok je venovaný Vodcovi a vodcovskému kultu, stelesnenému najmä Adolfom Hitlerom, Andrejom Hlinkom a Jozefom Tisom. Ďalej nachádzame fotografie Nového človeka žijúceho v „slobodnom“ Slovenskom štáte a nastoľujúceho Nový poriadok. O aký poriadok išlo, je už dnes žiaľ až pridobre známe. Časť výstavy je venovaná šťastnému životu. Nájdeme tu mladých príslušníkov Hlinkovej mládeže – jedenásťročné deti držiace zbraň k pocte, ale napríklad aj odkazy na nacistický ideál „rodiny“ – slobodnej matky plodiacej malých vojakov. Nechýbajú fotografie vojenských prehliadok s cieľom nielen ukázať silu disciplíny, ale predovšetkým legitimizovať násilie páchané v uniforme. V závere výstavy sú uvedené zábery zničenej Bratislavy po náletoch spojencov. 
 

Prevažná časť fotografií je doplnená pôvodnými popiskami, ktoré boli písané z perspektívy nacistického Slovenska ideologicky podliehajúceho Nemeckej ríši. Niektoré z nich dnes vyznievajú absurdne, napr. fotografia hajlujúcich účastníkov slávnosti s názvom „Oslavy II. celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v Bratislave. Počas znenia štátnej hymny. 20.6.1943“. Alebo fotografia zničenej budovy Slovenského národného múzea po bombardovaní spojencov: „Teroristický letecký nálet na hlavné mesto Bratislavu, 16.6.1944.“
 

Netreba zdôrazňovať, že výstavu by mal vidieť každý obyvateľ Slovenska, ktorého aspoň trocha zaujíma naša nedávno minulá história. Oveľa dôležitejšie je však nahliadať na fotografie z dnešného pohľadu – v časoch súčasnej, oveľa sofistikovanejšej propagandy si uvedomiť, kam až môže viesť absencia kritického myslenia a nedostatok obozretnosti.
 

Pretože či sa nám to páči alebo nie, to, ako fotografie čítame a vnímame, nemilosrdne ukazuje jedno: takí sme.

 

Použitá literatúra:
1. Macek, Václav. Katalóg Mesiac fotografie 2010. Bratislava : FOTOFO, 2010.
2. Gregor, Ján. Pri slovenskej hymne sme hajlovali. SME. [Online] 24. 06 2010. [Dátum: 11. 12 2010.] http://kultura.sme.sk/c/5436468/pri-slovenskej-hymne-sme-hajlovali.html.
3. Pri slovenskej hymne sme hajlovali - diskusia. Diskusie SME. [Online] [Dátum: 11. 12 2010.] http://kultura.sme.sk/diskusie/1696348/1/Pri-slovenskej-hymne-sme-hajlovali.html.